Vzdelávanie intelektovo nadaných detí
Ako rozvíjať nadanie
Rozvíjať nadanie neznamená dieťa zahltiť úlohami, krúžkami a očakávaniami. Znamená to vytvoriť mu také podmienky, v ktorých môže premýšľať, objavovať, pýtať sa, skúšať, tvoriť a napredovať vlastným tempom. Odborné materiály pre vzdelávanie žiakov s nadaním zdôrazňujú, že cieľom nie je iba rozvoj výkonu, ale optimálny rozvoj nadania spolu s harmonickým osobnostným vývinom, emocionálnou pohodou a sociálnymi vzťahmi.
Pri nadaných deťoch je dôležité myslieť na to, že nepotrebujú len „viac učiva“, ale najmä zmysluplné, primerane náročné a podnetné učenie. ŠPÚ uvádza, že vo všetkých formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom s nadaním špecifické podmienky, rozvíjať ich schopnosti a dbať aj na všestranný rozvoj osobnosti.
Rozvíjať nadanie neznamená tlačiť na výkon
Jednou z najväčších chýb pri práci s nadaným dieťaťom je predstava, že keď má veľký potenciál, musí neustále podávať veľké výkony. V skutočnosti môže prílišný tlak viesť k úzkosti, perfekcionizmu, strate radosti z učenia alebo k tomu, že dieťa začne svoje schopnosti skrývať. Odborný materiál VÚDPaP upozorňuje, že starostlivosť o nadaných žiakov sa nemá zameriavať len na napĺňanie intelektových potrieb, ale aj na ich emočné potreby.
Preto je pri rozvoji nadania dôležité zachovať rovnováhu. Dieťa potrebuje výzvu, ale aj bezpečie. Potrebuje priestor na rast, ale aj právo oddýchnuť si. Potrebuje zažiť úspech, ale aj naučiť sa zvládať chybu, neistotu a situáciu, keď niečo nejde hneď. Tento dôraz na realistické sebahodnotenie, podporu osobnosti a emočný rozmer je priamo v súlade s odporúčaniami ŠPÚ aj VÚDPaP.
Čo pomáha nadanému dieťaťu doma
Domáce prostredie má pri rozvoji nadania veľký význam. Nie preto, že by rodič mal byť „ďalším učiteľom“, ale preto, že práve doma sa často rodí zvedavosť, chuť bádať a odvaha pýtať sa. Dieťa potrebuje cítiť, že jeho otázky majú hodnotu a že jeho záujem nie je „otravný“, ale vzácny. Tento prístup zodpovedá odbornej zásade, že nadaný žiak musí mať príležitosť svoje nadanie objaviť a prejaviť a musí vyrastať v prostredí, ktoré jeho rozvoj podporuje.
Doma pomáha najmä:
- odpovedať na otázky trpezlivo a s rešpektom,
- podporovať prirodzenú zvedavosť,
- ponúkať knihy, encyklopédie, stavebnice, logické hry, experimenty a tvorivé aktivity,
- viesť dieťa k samostatnému hľadaniu odpovedí,
- podporovať jeho hlbšie záujmy, nielen „zbieranie aktivít“,
- dať mu priestor rozmýšľať, tvoriť a dokončovať vlastné nápady,
- rozvíjať aj vytrvalosť, nie iba rýchlosť,
- hovoriť s dieťaťom aj o pocitoch, nie len o výsledkoch.
Tieto odporúčania vychádzajú z odborných zásad rozvoja nadania: podpora motivácie, samostatnosti, kreatívneho myslenia, zážitkového učenia a prostredia, v ktorom sa dieťa cíti prijaté.
Veľmi dôležité je nebudovať identitu dieťaťa len na tom, že je „múdre“. Keď dieťa počúva najmä to, aké je výnimočné, môže začať mať strach zo zlyhania, aby o tento obraz neprišlo. Oveľa zdravšie je oceňovať aj vytrvalosť, snahu, zodpovednosť, tvorivosť, empatiu a schopnosť zvládnuť náročnú situáciu. Tento záver je praktickým dôsledkom odporúčaní viesť nadaných žiakov k realistickému sebahodnoteniu a všestrannému osobnostnému rozvoju.
Čo pomáha nadanému dieťaťu v škole
V škole sa nadanie nerozvíja tým, že dieťa dostane viac toho istého. Rozvíja sa tým, že dostane inú kvalitu práce. Odborné materiály odporúčajú nadaným žiakom umožniť pracovať rýchlejším tempom, menej precvičovať to, čo už zvládli, postupovať dopredu, dostávať náročnejšie úlohy a riešiť zadania na úrovni analýzy, syntézy a hodnotenia.
Veľký význam má aj samostatnosť. Nadané dieťa často dokáže pracovať nezávisle skôr ako jeho rovesníci, ak je na to dobre vedené. Odborné zdroje preto odporúčajú zadávať mu špecifické úlohy, zapájať ho do samostatných a rozsiahlejších prác a projektov, využívať projektové vyučovanie a stimulujúce zadania, ktoré rozvíjajú tvorivosť a vnútornú motiváciu.
Dôležité je aj to, aby škola akceptovala vlastné postupy žiaka, ak vedú k správnemu výsledku. Nadané deti často premýšľajú inak, hľadajú neobvyklé riešenia a potrebujú priestor na originalitu. ŠPÚ priamo uvádza, že treba akceptovať vlastné postupy žiakov a viesť ich k samostatnosti, tvorivosti, realistickému sebahodnoteniu a spolupráci.
Formy podpory, ktoré sú pri nadaných deťoch obzvlášť vhodné
Pri rozvoji nadania sa ako veľmi vhodné ukazujú tieto prístupy:
- prehĺbenie a rozšírenie učiva, nie iba mechanické pridávanie ďalších úloh,
- diferenciácia obsahu a náročnosti podľa potrieb dieťaťa,
- projektové a bádateľské učenie,
- divergentné a tvorivé úlohy, kde môže existovať viac správnych riešení,
- abstraktnejšie a komplexnejšie zadania,
- samostatné práce a dlhodobejšie projekty,
- kontakt s intelektovými rovesníkmi,
- zážitkové učenie, ktoré prepája poznanie s reálnym svetom,
- podpora špecializovaného záujmu, ak dieťa niektorá oblasť výrazne priťahuje.
Tieto prístupy dávajú dieťaťu presne to, čo často potrebuje najviac: priestor myslieť do hĺbky, skúmať súvislosti, tvoriť, samostatne sa rozhodovať a cítiť, že učenie má zmysel. VÚDPaP zároveň uvádza, že nadaní žiaci výrazne profitujú zo zážitkového učenia a z toho, keď vidia jasnú súvislosť medzi tým, čo sa učia, a reálnym životom alebo ďalším štúdiom.
Dôležitý je aj kontakt s rovesníkmi, ktorí rozmýšľajú podobne
Nadané deti bývajú v bežnom prostredí niekedy osamelé. Nie preto, že by nechceli patriť medzi ostatných, ale preto, že si ťažšie nachádzajú rovesníkov s podobnými záujmami, tempom myslenia alebo hĺbkou uvažovania. VÚDPaP preto odporúča, aby mali priestor stretávať sa s deťmi rovnakých záujmov, zamerania a úrovne vedomostí a schopností.
Prakticky to môže znamenať zapájanie do olympiád, súťaží, projektov, klubov, záujmových útvarov, workshopov alebo spolupráce s odborníkmi a akademickými pracoviskami. V modeli práce s intelektovo nadaným žiakom sa práve tieto formy uvádzajú ako dôležitá súčasť školskej podpory.
Rozvíjať nadanie znamená rozvíjať aj osobnosť
Nadané dieťa nepotrebuje len náročnejšie učivo. Potrebuje sa naučiť aj spolupracovať, komunikovať, prijímať spätnú väzbu, zvládať frustráciu a vytvárať zdravý obraz o sebe. ŠPÚ výslovne uvádza, že pri vzdelávaní žiakov s nadaním treba dbať na všestranný rozvoj osobnosti – v oblasti kognitívnej, motivačnej, emocionálnej, sociálnej aj vôľovej.
VÚDPaP zároveň pripomína, že nadaný žiak nie je pomocník učiteľa, ale žiak, ktorý sa chce učiť niečo nové. Preto ho netreba využívať na „dovysvetľovanie“ látky ostatným ako náhradu za vlastné učenie. Oveľa dôležitejšie je rešpektovať jeho osobnosť, pomáhať mu zaradiť sa do kolektívu, posilňovať jeho sebadôveru a učiť ho spolupracovať s ostatnými.
Čomu sa pri rozvíjaní nadania radšej vyhnúť
Pri nadaných deťoch sa neosvedčuje:
- neustále ich porovnávať s inými,
- preceňovať ich len cez výkon a známky,
- zahlcovať ich aktivitami bez oddychu,
- nútiť ich do uniformného postupu, keď už látku ovládajú,
- bagatelizovať ich citlivosť alebo emočné prežívanie,
- očakávať, že budú výborné vo všetkom,
- prehliadať ich ťažkosti len preto, že sú nadané.
Toto vyplýva z odborných odporúčaní venovať sa nielen rozvoju výkonu, ale aj emocionálnym potrebám, rešpektovať špecifiká osobnosti nadaného žiaka a zohľadniť, že niektoré nadané deti môžu mať aj ďalšie oslabenia alebo tzv. dvojitú výnimočnosť.
Najlepšie výsledky prináša spolupráca školy, rodiny a odborníkov
Rozvoj nadania je najúspešnejší vtedy, keď dieťa neťahá jedným smerom rodič, druhým učiteľ a tretím poradenské zariadenie. Odborné materiály zdôrazňujú spoluprácu školy s rodičmi aj so zariadeniami poradenstva a prevencie. V modeli práce s nadanými žiakmi sa dokonca odporúča, aby škola mala koordinátora nadania, ktorý pomáha s vyhľadávaním talentovaných žiakov, ich podporou a prepájaním školy, rodiny a odborného prostredia.
Keď sa podarí nastaviť vhodné podmienky doma aj v škole, rozvoj nadania neprináša len lepší výkon. Prináša dieťaťu aj pocit sebarealizácie, radosti z učenia a možnosť rásť v súlade s jeho skutočnými možnosťami. Presne takto cieľ práce s nadaným dieťaťom formuluje aj VÚDPaP.
Zhrnutie
Nadanie sa rozvíja najlepšie tam, kde je dieťa prijaté, pochopené a primerane stimulované. Potrebuje náročnosť, ale aj bezpečie. Priestor na samostatnosť, ale aj citlivé vedenie. Možnosť ísť do hĺbky, ale aj podporu v oblasti emócií, vzťahov a sebadôvery. Keď sa tieto veci spoja, dieťa sa nerozvíja len ako „výkon“, ale ako celá osobnosť.